V jednej triede môže dieťa vyhľadávať hlasné hry, pohyb a výrazné podnety. Iné si pri rovnakom hluku zakrýva uši a hľadá pokojnejšie miesto.
Na prvý pohľad úplne odlišné správanie. V oboch prípadoch však môže ísť o rozdielny spôsob spracovania zmyslových informácií.
Každý vnímame svet trochu inak
Náš mozog neustále spracúva informácie zo zraku, sluchu, hmatu, pohybu a ďalších zmyslov.
Niektorí ľudia určité podnety intenzívne vyhľadávajú. Iní ich môžu vnímať ako nepríjemné či priveľmi silné.
Dieťa, ktoré odmieta dotyk lepkavého materiálu, preto nemusí byť neposlušné. A dieťa, ktoré sa často potrebuje pohybovať, nemusí chcieť vyrušovať.
Jeho správanie môže byť informáciou o tom, ako sa práve cíti a čo potrebuje.
Čo si môže dospelý všímať?
Skúste sa zamyslieť nad tromi otázkami:
- V akých situáciách sa reakcia objavuje?
- Ktoré podnety dieťa vyhľadáva a ktorým sa vyhýba?
- Čo sa zmení, keď upravíme prostredie alebo spôsob aktivity?
Niekedy pomôže stíšiť hudbu, ponúknuť iný materiál alebo dopriať dieťaťu viac času.
Dôležité je však nevyvodzovať závery z jediného prejavu. Reakcie môžu súvisieť aj s únavou, emóciami, zdravotným stavom či konkrétnou situáciou.
Ako reagovať citlivo?
Dajte dieťaťu možnosť vybrať si a primerane odmietnuť aktivitu. Ponúknite alternatívu a pozorujte, čo sa osvedčuje.
Ak zmyslové ťažkosti dlhodobo komplikujú bežné fungovanie, učenie či každodenné činnosti, je vhodné poradiť sa s kvalifikovaným odborníkom.
Cieľom nie je prinútiť všetky deti reagovať rovnako. Cieľom je lepšie im rozumieť a vytvárať podmienky, v ktorých sa môžu zapájať podľa svojich možností.