Výlet vláčikom, opekačka či popoludnie na ihrisku môžu v rodine priniesť veľa otázok. Zvládne dieťa nové prostredie, hluk a množstvo ľudí? Čo mu pomôže, keď bude potrebovať prestávku? Leto s Učením pre život dalo rodinám bezpečný priestor skúsiť si tieto situácie spoločne, v prijímajúcej skupine a s podporou ľudí, ktorí ich deti poznajú.
S rodinami zapojenými do programu Učenie pre život sa v Pastierikovi pravidelne stretávame od januára. Deti poznajú prostredie centra, naše líderky aj aktivity, ku ktorým sa každý týždeň vraciame. Letné táborové dni nám však umožnili vyjsť spolu za dvere Pastierika a preniesť všetko, čo sme postupne budovali, do skutočných zážitkov a nových prostredí.
Pohyb, ktorý si rodiny odniesli domov
Prvý deň sme strávili v lesoparku nad Košicami. Deti sa pohybovali v prírodnom teréne, skúšali rovnováhu, silu aj koordináciu a spolu s rodičmi zažili celý deň vonku zakončený spoločnou opekačkou.
V odbornom sprievode sa rodičia učili všímať si, ako ich dieťa chodí, drží telo, zapája jeho jednotlivé časti a reaguje na rôzne povrchy. Vyskúšali si aj jednoduché cviky na podporu stredu tela, správneho držania a sily. Nešlo tak iba o jednorazovú aktivitu. Rodiny získali konkrétne podnety, ku ktorým sa môžu vracať aj pri každodennom pohybe doma alebo vonku.
Známe aktivity na veľkom pódiu
Na výlete do prírodného amfiteátra sme pravidelné muzikohranie preniesli na veľké vonkajšie pódium. Deti vyrábali vlastné hrkálky a farebné mávatká, spievali, tancovali, pracovali s padákom a objavovali rytmus, ozvenu aj zvuk svojho dupania.
Mnohé prvky programu poznali zo štvrtkových stretnutí v Pastierikovi. Tentoraz sa však zmenilo takmer všetko ostatné – priestor bol väčší, pribudli nové pomôcky, zvuky aj podnety z okolia. Deti napriek tomu vedeli, čo môžu očakávať, a krásne sa zapájali. Ukázalo sa, že istotu, ktorú získavali počas pravidelných stretnutí, si dokážu preniesť aj na celkom nové miesto.
Vlastnoručne vyrobené hudobné pomôcky si odniesli domov, aby mohli v spoločnej hre pokračovať aj po skončení programu.
Vláčikom za ďalším dobrodružstvom
Veľkým zážitkom bola cesta historickou detskou železnicou na Alpinku, rekreačné miesto v košických lesoch. Už samotná cesta priniesla množstvo nových skúseností – čakanie, nastupovanie, hluk, pohyb vozňa, ľudí okolo aj meniacu sa krajinu za oknom.
Pre niektoré deti bola jazda radosťou od prvej chvíle, ďalšie si na nové prostredie zvykali postupne. Rodičia však na svoje otázky a neistotu neboli sami. Nablízku mali naše skúsené líderky Zuzku a Lucku, ktoré poznajú deti aj ich potreby. Priamo v konkrétnej situácii mohli poradiť, čo dieťaťu pomáha, kedy mu dopriať prestávku a ako ho pokojne povzbudiť k ďalšiemu kroku.
Po jazde nasledovala prechádzka lesom a spoločný čas na dekách s hernými pomôckami. S rodičmi sme sa rozprávali o tom, ako dieťa motivovať k hre, ktoré aktivity vyberať podľa toho, čo chcú podporiť, a ako môže spoločná hra prirodzene rozvíjať pohyb, pozornosť, spoluprácu či predstavivosť.
Ihrisko ako priestor na objavovanie
Ďalší deň sme strávili na ihriskách v Košiciach. Deti liezli, balansovali, skúšali svoje pohybové možnosti a naboso objavovali piesok pod nohami.
Rodičia sa popri spoločnej hre dozvedeli viac o ôsmich zmysloch a o tom, aké podnety môžu deťom prirodzene ponúkať počas bežného dňa. Preliezka, piesok, chôdza po nerovnom povrchu či jednoduchá rytmická hra sa tak stali príležitosťou lepšie porozumieť tomu, čo telo dieťaťa potrebuje.
Senzorický svet vytvorený vlastnými rukami
Počas celého týždňa rodiny zbierali v prírode kamienky, konáriky, šišky, listy a ďalšie materiály. Posledný deň ich priniesli do Pastierika a spoločne z nich vytvorili dva senzorické svety – krajinu pre zvieratá a svet dinosaurov.
Rodičia s deťmi sami vyberali materiály, kombinovali rôzne povrchy, rozhodovali o rozmiestnení jednotlivých prvkov a pripravili celú senzorickú hru od začiatku. Deti potom nové prostredia skúmali rukami, presúvali ich obyvateľov a vymýšľali vlastné príbehy.
Rodiny si tak nevyskúšali iba hotovú aktivitu. Spoznali celý proces jej prípravy a zistili, že hodnotnú senzorickú hru môžu vytvoriť aj z jednoduchých vecí, ktoré nájdu počas spoločnej prechádzky.
V skupine, ktorá rozumie
Jedným z najväčších prínosov letných dní bolo bezpečie skupiny. Rodičia detí, ktoré potrebujú viac podpory, sa pri spoločných výletoch niekedy stretávajú s nepochopením okolia. V našej skupine mohlo každé dieťa reagovať vlastným spôsobom, potrebovať viac času, pohybu či pokojnejšie miesto.
Rodičia videli, že podobné situácie zažívajú aj ďalšie rodiny. Mohli si navzájom pomôcť, povzbudiť sa a sústrediť sa na spoločný čas so svojím dieťaťom. Popri deťoch tak získavali väčšiu istotu aj oni sami.
Pre jednu rodinu bolo veľkým krokom nastúpiť do hlučného vláčika. Pre inú zostať na novom mieste, zapojiť sa do skupinovej aktivity alebo si sadnúť s ostatnými k opekačke. Každý z týchto momentov mal vlastný význam.
Z obavy vznikla spoločná skúsenosť
Najsilnejšie bolo sledovať, ako sa počas týždňa posúvali deti aj ich rodičia. Z otázky „Zvládneme to?“ postupne vznikala skúsenosť: boli sme tam, skúsili sme to a našli sme spôsob, ktorý funguje práve pre naše dieťa.
Takýto podporený zážitok môže rodine otvoriť cestu k ďalším dobrodružstvám. Keď rodič prvýkrát zvládne cestu vláčikom, opekačku alebo celý deň v prírode s prijímajúcou skupinou a odbornou oporou, nabudúce môže mať viac odvahy vyraziť aj sám.
Leto s Učením pre život preto nebolo iba týždňom pekných aktivít. Rodinám prinieslo spoločný čas, praktické poznatky, nové skúsenosti a väčšiu dôveru vo vlastné možnosti. Deti objavovali svet po malých krokoch a rodičia mohli vidieť, že svet za dverami centra môže patriť aj im.
Program Učenie pre život realizujeme ako súčasť celoslovenského programu Únie materských centier s podporou Generali a The Human Safety Net.
